Informovala o tom v utorok agentúra AFP.
Spoločný výskum Izraelského pamiatkového úradu (IAA) a Weizmannovho
inštitútu pre vedu (WIS) sa začal v roku 2012, keď sa pri vykopávkach v
stredoizraelskom meste Jehud našla séria hrobov z neskorej doby
bronzovej.
Výskumníci na tomto mieste našli keramické nádoby, ktoré svojím tvarom
pripomínali kvety maku - z ktorého sa získava ópium -, pochádzajúce zo
14. storočia pred naším letopočtom.
Experti následne skúmali, či slúžili ako nádoby na drogu, ktorá sa podľa
skorších nálezov používala pri pohrebných rituáloch v Kanaáne
(biblickom území), a našli "zvyšky ópia v ôsmich nádobách", uvádza sa vo
vyhlásení výskumníkov.
Tie boli pravdepodobne "umiestnené v hroboch na obradné jedlá, obrady a
rituály, ktoré vykonávali živí pre svojich zosnulých rodinných
príslušníkov", povedal Ron Beeri, archeológ z IAA.
Počas týchto obradov sa "členovia rodiny alebo kňaz v ich mene" pokúšali
"pomocou ópia vyvolať ducha svojich mŕtvych príbuzných a dostať sa do
extatického stavu", dodal Beeri.
Priznal však, že o jeho používaní v staroveku sa toho veľa nevie. "Môžeme len špekulovať, čo sa s ópiom robilo," povedal.